Účelom tohto pohľadu do minulosti, nie je podrobná historická štúdia uvádzaného obdobia, ale stručný
prehľad známych historických faktov o vzniku a vývoji urbárov, ktorých korene siahajú niekoľko storočí
nazad ( prvé známe urbáre sú z 15. storočia ).
Slovo urbár pochádza z latinského slova „urbárium“, čo v preklade do slovenčiny znamená pozemková
kniha. Urbáre vznikali z iniciatívy majiteľov panstiev, pre evidenciu platieb a dávok, ktoré im vyplývali
z poddanských usadlostí.
Pozemky neboli vo vlastníctve poddaných, vlastnilo ich panstvo. Povinnosti poddaných tvorili buď
peňažné platby, naturálne dávky alebo robota. Jednotlivé druhy sa mohli navzájom dopĺňať. Zatiaľ čo
v stredoveku prevažovali dávky v naturáliách a v peniazoch, pre raný novovek je charakteristické, že
vrchnosť ukladala viac roboty. Výška finančných odvodov totiž nebola obvykle v priebehu rokov
valorizovaná a strácala preto na hodnote, zatiaľ čo v prípade roboty tento problém odpadal.
Táto pôda sa nazýva aj urbárska (rustikál). Panská pôda, ktorú obrábal zemepán vo vlastnej réžii sa
nazýva dominikál.
Poznáme tri druhy urbárskeho majetku:
Urbárske usadlosti – pozostávali z intravilánu (dvor, záhrada a záhumnie – vo výmere 1 jutra = 0,575 ha)
a extravilánu.
Extravilán tvorili pozemky – polia a lúky – výmera ktorých sa menila podľa bonity pôdy.
Želiarsky majetok – pozostával len z intravilánu, prípadne menšieho extravilánu, ktorý nedosahoval
minimálnu mieru extravilánu.
Domkársky majetok – pozostával len z bytu a najnutnejších vedľajších stavenísk.
Niektoré urbáre obsahujú len konkrétny výpočet povinností a dávok za celú obec, ďalšie obsahujú aj
súpisy poddaných podľa jednotlivých obcí s uvedením povinných dávok.
Jednotnosť pri zápisoch nebola stanovená (až do urbárskej regulácie Márie Terézie v r. 1767).
Celokrajinským urbárom, ktorý zjednotil povinnosti poddaných, bol tzv. „milostivý urbár“
cisárovnej Márie Terézie. Tento urbár mal zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu urbárskych povinností poddaných.
Urbárska regulácia začala dňa 23. 1. 1767 vydaním urbárskeho patentu a skončila sa v r. 1774 zavedením
spomenutého urbára. Samotný urbár bol napísaný v jazyku ľudu a bol uložený v obciach, aby bol
zrozumiteľný a prístupný komukoľvek. Urbár mal však aj viacero nedostatkov a spolu s jeho
odmietaním niektorými príslušníkmi uhorskej šľachty tak priniesol poddaným ďalšie problémy.
Vydaniu urbára predchádzal predurbársky súpis majetku a zodpovedanie deviatich otázok dotazníka
pre každú obec.
Na otázky odpovedali obvykle richtár, jeho prísažní, príp. ďalší vybraní poddaní. Otázky v dotazníku boli
nasledovné (použitá biblická čeština):
1. Zdališ a jake urbari su wčil a od kereho času?
2. Kde ale žadnich urbarow se nenachaza, zdališ poddani podle contractu, aneb običaje zbiwaju swich
panow, od ktereho času, budto takowa običaj, budto contracti počatek maju a zdališ neboly inše contracti
a jake pred wčulajšima
urbary? Kedi pak počatek wčulajšich zbiwanyi a powinnosti poddanskej se stal?
3. Kde žadnich urbaruw, aneb contractuw neni, jako dosawat zbiwali poddani swojich panow gruntownich?
Ktereho času a jakim spusobem sa počatek stal takeho zbiwanyi?
4. Jake chosni neb škody pri obczi se nachazaju?
5. Kolko a jake role podobnim sposobom aj luky poddani czelo domnik drži, jedna každa rola anebožto
do ni pod kolko mericz prešporskich su sucze, zdali pak aj otawa na tych lukach se kosiwa.
6. Jakove jeden každi poddani a kolko dni a kolko kusmy zapražnej lichvy roboti a panske dosawad
odbauwal a na spatek iducze do roboti a panskeho poddanim se prijmal, neb ne?
7. Zdališ dosawad, od ktereho času a od jakej odrodi devatek poddani dawaly a jeli aj w inšich panstwach
tejto stoliczy w običaji takowy dewatek? Okrem teho jakowe danky swim gruntownim panom ročite až
posavad poddani dawaly? Takowe pak danky neb dary treba z hotowich penezi, treba z jinšich
jakychkolwek vecsi, ktere pani od swich poddanich prijimaly, z čoho pochazaju a jake su?
8. Kolko wtejto obczi neb dediyne puste sedliska, od ktereho času a z jakej pričini se nachazaju, kdo
pak takowe wčil užiwa?
9. Zvečiti li su neb slobodneho odchodu panum swim gruntownim poddani?
Prílohou dotazníka je súpis majetkov a poddaných (hláv rodín). Vzhľadom k tomu, že od predurbárskeho
súpisu po vydanie samotného urbára pre danú obec uplynulo niekoľko rokov, súpis poddaných uvedený
v urbári môže byť odlišný od predurbárskeho súpisu.
Urbariálna sústava prešla viacerými úpravami. Zásadnú zmenu celého systému priniesol až zákon
z roku 1840 podľa ktorého sa zemepánovi a poddaným umožňovalo dobrovoľne uzavrieť výkupné zmluvy
o zrušení urbárskeho pomeru a nadobudnúť pozemky do vlastníctva. V roku 1848 bolo zákonom zrušené
poddanstvo a 2. marca 1853 vydal cisár František Jozef I. urbársky patent a dekrét o odškodnení,
ktorý riešil problémy s vlastníctvom pôdy roľníkmi po zrušení poddanstva v roku 1848. Až 80% vtedajšej
populácie tvorili roľníci, a podľa zákona sa urbárska pôda definitívne stala majetkom niekdajších poddaných.
Straty z výnosov tejto pôdy riešil dekrét, ktorým sa štát zaviazal odškodniť bývalých zemepánov v hodnote
150 miliónov zlatých v štátnych dlhopisoch. Neurbárske pozemky užívané poddanými na zmluvnom
základe so zemepánom si roľníci mohli sami vykúpiť za sumu 20-násobku ročného úžitku z tejto pôdy.
Patent nariadil segregáciu lesnej pôdy a pasienkov od zemepanskej pôdy, ktorú počas feudalizmu
využívali poddaní spoločne so zemepánmi. Vďaka patentu bolo 40% ornej pôdy prevedenej do vlastníctva
bývalých poddaných a z toho 20% si roľníci sami splatili u zemepánov. Nevyplatená neurbárska pôda
bola naďalej zaťažená poddanskými povinnosťami, až kým nebola splatená. Z tohto dôvodu sa
v chudobných horských územiach Slovenska poddanstvo zachovalo až do začiatku 20. storočia.
Bohužiaľ, z tohto a nasledujúcich období sa nám nezachovali žiadne listiny, či dokumenty.
Z ústneho podania vieme aspoň niekoľko mien predsedov urbáru z pred roka 1948:
- Chalmovský Ľudovít st.
- Chalmovský Pavel
- Bobok Valent
- Michalovič Valent v rokoch 1934 – 1946
- Harmanovský Jozef
- Michalovič Ján, ktorý bol posledným predsedom pred znárodnením v r. 1948
Aj napriek tejto situácii, budeme pokračovať v snahe našich predchodcov o objavenie a získanie
akýchkoľvek dokumentov, oslovovaním a požiadaním o pomoc rôzne inštitúcie a jednotlivcov.
(Štátny archív v Bratislave, v Nitre, Maďarský štátny archív, atď. )
Prvou lastovičkou v tejto snahe, je prepis a kópia originálu „Daňového súpisu“ z roku 1715.
Prepis originálu:
Podhragya, Podhragy, Keselőkő, Nyitra, Podhradie, SK
Adózók neve: Daniel Hoboth; Petrus Bobka; Martinus Michalek; Michael Paholcsek;
Joannes Matyejovih; Nicolaus Sinke; Michael Bacsik; Georgius Lakki; Maichael Drasó;
Jacobus Sitnyanszki; Mathias Sinke; Georgius Bobka; Gregoirus Janyo; Martinus Dudas;
Georgius Bliha; Thomas Ondrejovih; Joannes Gyurcsek; Michael Harinovszky; Georgius Sinke;
Joannes Csavajszki; Georgius Andrejovih